Aktuality | vodnk | Spravodaj | Vbor | Akcie | Podmienky chovnosti | Stanovy | Predpisy | V�sledky akci� | Inzercia | Registrcia | Linky | Kontakty
.: terriers.sk :. lnky
.: terriers.sk :. lnky

SKڊOBN PORIADOK PRE SKڊKY DURIOV

Info :: 3. mja 2013

 
1. DRUHY SKڊOK
V poovnch revroch, v ktorch sa lov diviaia zver, sa pouvaj na durenie plemen duriov a ostatn plemen, ktorm je umonen absolvova skky duriov.
Kvalifikciu poovnej upotrebitenosti na dohadvanie diviaej zveri mu plemen duriov zska na tchto druhoch skok:

1.1. Skky duriov - SD
s prpustn pre plemen duriov, terirov, sliediov a jazveky, ktor v de konania skok dosiahli vek 12 mesiacov. Preskavaj sa na nich jednak vlohy a jednak stupe vcviku a zapracovanosti psa na stope diviaej zveri.
Usporiadate zabezpe na skky duriov vhodn lokality s dostatkom zveri (minimlne dva priehony) na poovaku, aby kad skan pes mal monos prs do styku so zverou. Pre astnkov priehonu zabezpe dobre viditen oznaenie (napr. oranov vesty). Na odoberanie psov od diviaka v opltku zabezpe usporiadate podberk (podobn, ako sa pouva pri love rb).
Vodi m ma na skkach duriov vhodn zbra na lov diviaej zveri a signalizan pomcku na privolvanie psa - poovncky roh alebo trbku. Psa m na skkach vies na hladkom pracovnom obojku. Pred vypustenm na hadanie mus psovi obojok sa a ponecha mu na krku len gumen ps s farebnmi stukami, ktor sa pouva na rozlenie totonosti psov pri prci v revri. Farba stuky sa uvedie v rozhodcovskej tabuke k slu rebu. Ps m len vone obopna krk psa, nem by ani vek, ani tesn. Stuky maj by z klzkho materilu, aby sa nezachytvali na konroch. Odpora sa pripn na ps aj adresu majitea pre prpad njdenia psa pri odden za zverou na viu vzdialenos.
Skky duriov sa konaj dva dni.

1.1.1. Udeovanie titulu diviaiar
Na skkach duriov mono udeli psovi, ktor sa umiestnil v I. cene, titul "diviaiar", Tento titul sa me udeli len vtedy, ak z celho sprvania sa psa bolo zrejm, e sa pri hadan zameriaval len na diviaiu zver, dval jej prednos pred inou zverou, preukzatene a opakovane s touto zverou poas celch skok intenzvne pracoval. Neberie sa do vahy kontakt psov s diviaou zverou v diviach opltkoch.
Udelenie titulu mus rozhodca uvies v rozhodcovskej tabuke, v prehade vsledkov skok a v preukaze o pvode psa v rubrike "poznmky". Na iados majitea zape SPZ psa do "Knihy diviaiarov" a zpis uvedie aj na prvej strane preukazu o pvode. Titul "diviaiar" sa pe pred menom psa.

1.2. Farbiarske skky duriov - FD
mu ich absolvova vetky plemen duriov, terirov, sliediov, jazveky a farbiare bez obmedzenia veku a vky psa v kohtiku. Zisuje sa na nich schopnos psa dohada poranen diviaiu zver.

2. PREDMETY SKڊOK

2.1. uch
Kvalitu uchu mono najlepie posdi pri hadan a duren, najm pri dran zajaej stopy. Pes s jemnm uchom, ktor ho vie aj sprvne pouva, nielene zver rchlo njde, ale z jej stopy nezbieha, vytrvalo a spoahlivo ju sleduje a erstv stopu sstavne hlsi bez astch a dlhch pomk, vinou pracuje s vysokm nosom. Naopak, pes so slabm uchom nachdza zver neskorie, z jej stopy astejie schdza, v dsledku oho sa aj astejie odmluje a obyajne po krtkom a nesvislom duren stopu definitvne strca. Stva sa, e pri tom dlhie had aj svojho vodia. Kvalita uchu sa posudzuje poas celch skok a hodnot sa nakoniec. Treba pritom zohadova aj vonkajie vplyvy, ako je mimoriadne sucho, siln mrz, snehov prikrvka z tvrdho zamrznutho snehu ap.

2.2. Hadanie
Pri skan disciplny "hadanie" sa pa naraz maximlne 6 psov do priehonu poda vyrebovanch siel. Rozhodcovia postupuj v priehone s vodimi, prpadne sa postavia na vhodnom mieste v priehone tak, aby mali o najlep prehad o hadan psov. Usporiadatelia skok zabezpeia, aby vodiov usmerovali osoby, ktor tern poznaj a s ktormi je dohovoren miesto zrazu po skonen priehonu. Vetci astnci priehonu musia postupova vyrovnane, hlasito sa ozva a vzjomne kontrolova vyrovnanos postupu v priehone.
V prpade, e sa vyskytn prekky, nejasnosti, no najm nedostatok zveri, rozhodcovia s oprvnen prideli psom nhradn prcu, t. j. necha psov hada v inom vhodnejom priestore.
Pes uvonen z remea sa m na dan rozkaz pusti s chuou do hadania, snai sa o najrchlejie narazi na zver, vnika do krytn, krovia a htin, hada rchlo, cieavedome, sstavne do hbky i rky.
Pes m prejavova zujem predovetkm o stopy diviaej zveri a len potom o kodliv zver a zajace.
V revri so zajaou zverou si m pes vemi dsledne preveri cel priestor, prehada rchlo a dkladne kad htinku a krytinu, aby m skr narazil na zajaiu stopu, ktor by ho priviedla k leovisku. Diviaka, so zreteom na jeho intenzvny pach, m hada duri vekorysejie, a nezabva sa s rieenm inch stp, astejie si overova stanovitia diviakov v zvane vetra (s vysokm nosom), aby sa po ich navetren pobral k nim najkratou cestou. Rozhodcovia musia pozorne sledova intenzitu, rchlos a cieavedomos hadania duria, ktor m tieto vlastnosti preukza vo vekom priestore.
Ak sa skky duriov konaj v revri s diviaou zverou, m pes prejavova sstavn zujem o njdenie prve tejto zveri. Z celkovej jeho innosti m by zrejm cieavedomos, ktor sa prejavuje aj tm, e sa nerozptyuje hadanm zajacov alebo ostatnej raticovej zveri, ktor duri nesmie.
Chyby: Pes sa neriadi smerom priehonu. Neprejavuje zujem o stopy zveri alebo samotn zver, nehad zver uchom ale zrakom a sluchom, spolieha sa na to, e niektor in pes zver njde a k tomu sa potom pri duren prid. Dr sa stle v blzkosti vodia, zdriava sa dlho v miestach, kde sa zver psla a nehad jej vchodziu stopu, prpadne sa zdriava v miestach, ktor nie s typick ako stanovitia diviaej zveri (hol pastviny, pieskovisk, cesty ap.). Had len v ahko prstupnch miestach a nesna sa vnikn do htin, prpadne sa vyhba miestam, kde sa dokzatene nachdza zver.

2.3. Durenie
Durenie spova v napadnut teplej stopy zveri a v jej spoahlivom a hlasitom sledovan. Je jednou z najdleitejch discipln, pri ktorej m duri preukza svoje kvality a poovn upotrebitenos.
Ak je pes na studenej stope, m ju sledova ticho, po teplej stope m vak sstavne hlsi. Ke sa pes po zden zo stopy odml, d sa poda dky tchto pomk posdi schopnos drania stopy a majstrovstvo v rieen rozlinch rbusov, ktor mu unikajca zver predklad, no v neposlednej miere i kvalita uchu.
Nepovauje sa za chybu, ak pes z teplej stopy na krtko zde, ale hne sa oprav a pvodn stopu alej vytrvalo sleduje. Rozhodcovia si musia vma, ak zver pes pri duren uprednostuje. Ak pjde o uprednostovanie diviaka pred lkou a zajacom, bud to hodnoti kladne, ak pes stopu diviaka opust a prejde z nej na erstv zajaie alebo lie stopy, bud to hodnoti zporne. Zporne bud hodnoti najm uprednostovanie srnej alebo inej raticovej zveri pred diviakom, prpadne ak sa bude pes zameriava len na jej prehanie.
Zdvihnutie a krtke podurenie srnej zveri, ktor netrv viac ako 5 mint, nezniuje znmku z durenia za predpokladu, e v uvedenom seku sa in zver nenachdza a e sa d od nej do uvedenho asu signlom odvola. Dlhie durenie srnej zveri m za nsledok znenie znmky z durenia o 2 stupne. Uprednostovanie srnej zveri a neuposlchnutie privolvacieho signlu pri jej duren do 30 mint, m za nsledok ohodnotenie vkonu psa znmkou 0.
Pes by pri duren, ak sleduje stopu zdravej diviaej zveri, nemal opa priehon, resp. mal by sa po krtkom preduren vrti sp do priehonu. Nie je iadce, aby pes duril zver mimo priehonu, zohadni to mono len vtedy, ak stavia zver.
V priebehu skok sleduj rozhodcovia i dku durenia. Pes mus pri duren zveri preukza patrin vdr. Nesta, ak zdvihnut zver chvu hlsi a hne sa z jej stopy vracia. Pri diviakovi m zotrva a hlasito ho obrechva, neiada sa vak, aby na neho bezhlavo toil. Pri duren zajacov a lok sleduj rozhodcovia sstavnos durenia, aby pes, ak je to mon, dokzal so zajacom alebo lkou urobi obrtku a neprechdzal z jednej zajaej alebo lej stopy na druh.
Celkove sa iada rchle hadanie, ale pomalie, vytrval durenie. Rchlos durenia zodpoved kvalite uchu psa a majstrovstvu v dran stopy.

2.4. Hlasitos na stope
Hlasitos na teplej stope mono ska len na prirodzenej stope zveri. Zvl᚝ treba dba, aby bol pes hlasit na teplej stope pred nm unikajcej zveri.
Hlas duria m by vrazn, zvun, odlin pri duren zajaca a lky od durenia diviaka. Vodi m na poiadanie rozhodcu poda hlasu svojho psa uri, ak zver pes dur. Zohaduje sa to pri hodnoten vodia.
Pri posudzovan tejto disciplny si treba zvl᚝ vma, i pes nie je hlasit len pri styku s diviakom, zatia o sa pri pohybe zveri odmluje. Hlasitos sa d najlepie posdi pri duren zajacov a lok, kde k omylu v tomto smere zriedka dochdza.
Znmkou 4 sa hodnot pes, ktor tepl stopu vytrvalo, dostatone dlho a intenzvne hlsi, len s minimlnymi odmlkami.
Znmkou 3 sa hodnot pes, ktor je na teplej stope zveri hlasit, ale astejie sa odmluje.
Znmkou 2 sa hodnot pes, ktor stopu hlsi kratie a nevrazne, s vmi odmlkami, a z jeho hlasu nie je jasn, ak stopu sleduje.
Hlsenie psa bez toho, e by bol na teplej stope, durenie zveri takmer bez hlasu a s vekmi pomlkami, hoci je na stope zveri sa me hodnoti najviac znmkou 1.
Hlsenie stopy vodia, vtkov, balamutenie ap. sa me hodnoti len znmkou 0.

2.5. Dohadvka diviaka po prirodzenej alebo umelo zaloenej nepofarbenej stope
Na skkach duriov m pes preukza schopnos dohada poranen diviaiu zver.
Ak nie je mon ska dohadvanie po prirodzench stopch poranenej diviaej zveri, odska sa dohadvanie na umelo zaloenej nepofarbenej stope diviaej zveri najmenej 3 hodiny starej.
Drhy jednotlivch stp vopred vyzna usporiadate.
Stopov drhy musia by minimlne 500 krokov dlh s dvoma zmenami smeru, priom lomenie nesmie by ostrejie ako 90 stupov.
Jednotliv stopov drhy musia by oslovan a vzdialen od seba najmenej 150 metrov.
Stopy sa oznauj na stromoch spredu snmatenmi znakami (napr. papierikmi), zozadu mu by oznaen aj farbou. Asi po 300 krokoch sa poovnckym spsobom (zlomkom) ozna leovisko, odkia sa pes vypa pri dohadvke vone ako hlsi alebo oznamova. Na konci stopovch drh sa ozna spojovacia priamka. Usporiadate zabezpe dostaton poet pomocnkov na prenanie zveri. Koniec drhy stopy mus by v redom poraste, aby rozhodcovia, ukryt v dostatonej vzdialenosti od poloenej zveri, mali monos sledova psa pri zastrelenom diviakovi.
Stopov drhu zaklad rozhodca so pecilnym kolieskom alebo drevkmi, v ktorch s upevnen vetky 4 ratice jednho diviaka. Stopa sa nesmie zaklada v protismere vyznaenej stopovej drhy. Ak sa tto skutonos zist, skky nebud uznan. Na zaiatku stopovej drhy sa uvedie aj as jej zaloenia. Na konci stopovej drhy mus by poloen vyvrhnut a dobre zait diviak (zait mus by aj via vstreln rana), z ktorho ratice sa pouili na zakladanie stopy. Pri zakladan stopy sa predn znaky snmaj a po oznaen leovisko. Nesm zosta na stromoch, ani na zemi.
Vodii si prce rebuj bezprostredne pred zaatm skania tejto disciplny. Zrove musia oznmi spsob prce psa na umelej stope.

Pes me diviaka po stope dohadva ako:

a) vodi
Pes mus vies svojho vodia na celkom rozvinutom 5-6 metrov dlhom farbiarskom remeni a na koniec drhy stopy, kde le zver. Rozhodcovia sleduj zujem psa o stopu, s akm sstredenm ju sleduje, i z nej neschdza Nie je chyba, ak duri sleduje stopu mierne pod vetrom, nesmie ju vak strca. Za chybu sa nepovauje ani krtke zdenie zo stopy, ak sa pes hne sm oprav a potom ju alej sstredene sleduje. Ak vak treba psa, ktor zo stopy ziiel a bldi, znova na u nasadi, zniuje sa hodnotenie jeho vkonu vdy o jeden stupe pri kadom optovnom nasaden na stopu. Na stopu mono psa nasadi najviac tri razy, take vypracovanie celej stopy a po trojnsobnom zablden a vrten na stopu sa hodnot znmkou 1.
Znmkou 4 mono hodnoti psa, ktor cel stopov drhy vypracuje spoahlivo, bez oprv a vodi ho sleduje vonm krokom.
Chyby: Ak pracuje pes s vysokm nosom, nezaahnut v remeni, bldi, sleduje stopy zdravej zveri, stle ho treba pobda, nervzne a rchlo, nezaujma sa o stopu a najm o jej dokonenie. Ak pracuje pes na stope a prehnane rchlo a vodi ho nesta sledova vonm krokom, hodnot sa najviac znmkou 2.

b) hlsi
Pes mus stopov drhu a po oznaen leovisko vypracova ako vodi na remeni. Po djden k oznaenmu leovisku d rozhodca pokyn na vypustenie psa z remea a odtia mus pes vypracova stopu samostatne. Rozhodca, ktor sleduje prcu psa na stope, zostane i s vodiom na mieste vypustenia. Pes mus zaa zver hlsi do 5 mint od vypustenia.
Za spoahlivho hlsia mono povaova len takho psa, ktor vone dohadan zver na mieste vytrvalo hlsi a do prchodu vodia. Dleit je pritom rozozna, i skutone ide o hlsenie njdenej zveri, alebo len o obasn zabrechnutie pri nej z rozlenia alebo zo strachu. Psa nemono nijako povzbudzova alebo nti hlsi. Nepovauje sa za chybu, ak sa pes na krtko odmluje.
Ak pes zlyh ako hlsi alebo ku zveri nedjde, me ho vodi do desiatich mint (od vypustenia pri leovisku) privola sp. alej pes pracuje ako vodi. Znmka za vkon sa mu vak zniuje o jeden stupe a cel prca sa hodnot ako dohadvka vodia na remeni. Druh alebo alie nasadenie psa ako hlsia sa rta do oprv v rmci celkovej prce a asovho limitu pre prcu hlsia.
Chyby: bldenie, sledovanie stp zdravej zveri, nevrazn hlsenie, oneskoren hlsenie, hlsenie s dlhmi odmlkami, nehlsenie, opustenie zveri, nezujem o prcu a najm o jej dokonenie.

c) oznamova
Vodi pred zaatm tejto disciplny mus rozhodcom poveda, akm spsobom mu pes oznmi njden zver.
Od nstrelu po oznaen leovisko pracuje pes na remeni ako vodi. Pri leovisku ho vodi vypust a zvyok drhy mus vypracova vone, zver si overi a vrti sa po vodia, ktor ak na mieste vypustenia. Rozhodca na konci stopovej drhy mus dva pozor, i si pes zver overil. Po odchode psa oznmi rozhodca zatrbenm (signlkou), e pes pri zveri bol a vracia sa. Po nvrate m pes ohlsenm spsobom oznmi vodiovi, e zver naiel a snai sa dovies ho najkratou cestou k zveri. (Pes sa mus po vodia vrti do piatich mint od vypustenia.) Oznmenie njdenia zveri mus by spontnne, vodi ho nesmie k oznmeniu povzbudzova alebo nti. Ak pes zlyh ako oznamova, zni sa znmka za vkon o jeden stupe za kad nasadenie a vodi m prvo do 10 mint privola ho sp. (as sa pota od prvho vypustenia psa pri leovisku.) Ak pes zlyh ako oznamova, pokrauje ako vodi z miesta, ktor ur rozhodca (miesto, kde pes ziiel zo stopy).
Poet nasaden, oprv i hodnotenie plat ako u hlsia.
Chyby: Ak neprde pes po vypusten k zveri, aby si ju overil, a vrti sa k vodiovi, nevrazn oznamovanie, neist vedenie k zveri. Ak neoznmi pes njden zver vodiovi spsobom, ktor oznmil rozhodcom, neme sa hodnoti prca psa ako oznamovaa.
Pri vetkch spsoboch dohadvania mono psa na stopu optovne nasadi maximlne 3 razy vrtane prce psa ako hlsia alebo oznamovaa. Prv priloenie psa na stopu, ani prv vypanie psa z leoviska pri hlsiovi a oznamovaovi sa nepovauje za optovn nasadenie na stopu. Ak pes po vypusten sleduje stopu hlasito, vodi a rozhodcovia ho vone sleduj. Hlsi mus v hlsen zotrva a do prchodu vodia. Tto vlastnos sa osobitne zape do preukazu o pvode psa.
Pes me na stope pracova maximlne 45 mint.
Ak pes pracuje na stope ako hlsi alebo oznamova, a vone zver dohad, odska sa zrove aj "sprvanie sa pri zastrelenej zveri".
Ak na skkach duriov djde k postrieaniu diviaej zveri, treba ju so psom dohada. Zrove sa odska disciplna dohadvka diviaka po prirodzenej stope. Prca psa sa ska a hodnot ako pri dohadvke na umelo zaloenej nepofarbenej stope. Vkon psa mono hodnoti znmkou, ak pes pracuje na stope aspo 500 krokov dlhej a zver dohad.
Ak v priebehu dohadvky rozhodca usdi, e zver je nedohadaten, odska sa pes na umelo zaloenej nepofarbenej stope.
Ak pes v priebehu skok pri poovake njde uhynutho diviaka a vytrvalo ho hlsi a do prchodu vodia, me sa mu tto prca zapota ako dohadvka po prirodzenej stope, ke evidentne vypracoval stopu aspo 500 krokov dlh. Do preukazu o pvode psa uvedie v poznmke "hlsi".
Na farbiarskych skkach duriov sa tto disciplna ska len na umelo zaloenej nepofarbenej stope diviaej zveri. Prca psa sa ska a hodnot ako na skkach duriov.
Na vych typoch skok musia vetky psy absolvova dohadvku diviaka na umelo zaloenej nepofarbenej stope diviaej zveri, aj ke mali prleitos dohadva zver po prirodzenej stope.

2.6. Odvaha psa pri diviaej zveri
Preskanie odvahy psa sa urob v prpade dostatku diviaej zveri priamo v revri alebo v diviach opltkoch.
Ak duri v revri pri narazen na diviaky ustraene odbehne k vodiovi alebo k inej osobe, hadajc u nich ochranu a diviaky ani neohlsi, dostane z odvahy znmku 0.
Ak treba psa pri diviakoch stle posmeova a povzbudzova, lebo pri nich inak nezostane, obrechva ich len v blzkosti vodia, mono jeho odvahu hodnoti len znmkou 1.
Ak pes pri narazen na diviaky v htine krtko hlsi, potom vak odbieha k vodiovi a po posmelen sa znovu k nej vrti a obrechva ju, prpadne i mlo vrazne predur, me by ohodnoten najviac znmkou 2.
Duria, ktor pri narazen na diviaky htinu len z diaky, ale vytrvalo a bez posmeovania obrechva a neopa ich, treba z odvahy hodnoti znmkou 3.
Duria, ktor prejavuje pri diviakovi mimoriadny draz, hlasito ho vytla z htiny a v stlom kontakte s nm ho vytrvalo a hlasito sleduje, treba hodnoti z odvahy znmkou 4.
Psa, ktor zo zaiatku prejav potrebn odvahu na diviaka, ale potom sa od neho vzdiali, nemono z tejto disciplny vysoko hodnoti. Treba ma na zreteli, e v praxi je vhodnejie ma menej draznho psa, ktor pri diviakovi hoci aj vo vej vzdialenosti zotrv a vytrvalo ho obrechva ako psa, ktor ide do priameho kontaktu s diviakom, po krtkej potke ho vak opa.
Pre zabezpeenie objektivity posudzovania odvahy psa pri diviakovi sa na vych typoch skok vetky psy skaj v diviach opltkoch.

2.6.1. Skanie odvahy v diviaom opltku
V diviaom opltku sa preskava odvaha kadho psa osobitne. Poradie psov sa stanov rebovanm. Pre skanie maj by vytvoren tieto podmienky: divia opltok m ma primeran rozlohu s dostatkom stromov, htin a istn; v opltku sa m dra u vyvinut diviaia zver, ktor je dostatone agresvna na psov (vhodnejia je diviaica)..
Vodi na pokyn rozhodcu privedie psa ku vchodu do opltku a s jedinm povelom na hadanie vypust psa bez obojka do ohrady. Kad al povel po vypusten psa do opltku zniuje znmku o jeden stupe.
Priestor v opltku bva pln pachu diviaej zveri, preto niekedy dlhie trv, km pes diviaka njde, najm ak je ukryt v htine. Z toho vak v iadnom prpade nemono robi uzvery o uchu psa.
Pes m hada zver s chuou, a ke naraz na diviaka, m na neho energicky dora a sstavne ho obrechva. Ak sa diviak z htiny pohne, m by s nm bez preruenia v stlom kontakte. Nie je chybou, ak je pes obozretn a uskakuje od diviaka, ke sa po om oenie. Najdleitejia je vdr psa pri diviakovi so stlym obrechvanm.
Odvaha sa ska 5 mint odvtedy, ako pes diviaka naiel. Ak psa po uplynut skobnho asu nie je mon odvola od diviaka, na odchytenie sa pouije podberk.
Znmkou 4 - sa hodnot duri, ktor diviaka bez povzbudzovania vodia sstavne bez preruenia drazne obrechva, a ak je diviak v htine, sna sa ho z nej vytlai.
Znmkou 3 - sa hodnot pes, ktor po cel as diviaka sstavne obale htiny obrechva, ale nepoka sa ho z htiny vytlai. Nesmie vak diviaka ani raz opusti. Rovnakou znmkou sa hodnot pes, ktor obrechva diviaka v prehadnej asti opltku (bez htiny), je s nm bez preruenia v stlom kontakte, sprva sa vak vemi obozretne a menej drazne.
Znmkou 2 - sa hodnot pes, ak diviaka po njden najskr obrechva, ale potom od neho odde a znova sa k nemu vrti, a ozve sa len po posmelen vodiom.
Znmkou 1 - sa hodnot pes, ktor prejavuje sce zujem o diviaka, ale treba ho niekokokrt posmeli a povzbudi.
Znmkou 0 - sa hodnot vkon psa, ktor sa diviaka vyslovene boj, bez hlsenia od neho odde a neprejavuje viac o zujem.

2.7. Poslunos
Pes mus svojho vodia poslcha natoko, aby rozhodca nadobudol presvedenie, e ho vodi ovlda. Pre posdenie tejto disciplny s smerodajn vetky rozkazy, ktor pes dostal od vodia, s prihliadnutm na ich plnenie. Predovetkm je to reagovanie psa na privolvac signl. Rozhodca vak rozliuje, i pes prve nie je v kontakte so zverou. Na zatrbenie m prs duri ochotne k vodiovi a da sa pokojne uviaza na vodiaci reme. Privolvac signl treba dva poovnckym rohom alebo trbkou. Ak vodi nem signlnu trbku, je povinn vopred oznmi rozhodcovi, na ak signl m psa nacvienho.

2.8. Sprvanie sa pri zastrelenej zveri
asov limit: 5 mint
Ak nemohol by pes hodnoten zo sprvania sa pri zastrelenej zveri pri dohadvke, ska sa tto disciplna zvl᚝. Zastrelen, vyvrhnut a dobre zait diviak sa polo do porastu. Vodi pri dobrom vetre vypust na pokyn rozhodcu psa asi 50 krokov od diviaka a me ho k nemu navdza, ale nesmie sa pritom pribliova k diviakovi. Rozhodcovia, ukryt v dostatonej vzdialenosti od poloenej zveri, pozoruj sprvanie sa psa pri diviakovi, najm i ho nenana.
Vzruenie a s tm spojen chytanie diviaka za ui a srs sa nekvalifikuje ako pokus o nananie. Olizovanie vytekajcej krvi tie nie je chybou. Ak sa pes poka diviaka vyhrza a prpadne divinu aj erie, povauje sa to za nananie a disciplna sa hodnot znmkou 0. Znmkou 0 sa hodnot tie pes, ktor v asovom limite zo strachu k diviakovi neprde.
Znmkou 4 sa hodnot pes, ktor diviaka obrechva alebo sa sna ako oznamova privies k nemu vodia.
Znmkou 3 sa hodnot pes, ktor poas skobnej doby zotrv pri diviakovi aspo 2 minty a prejavuje o zujem.
Ak sa pes zveri boj, zaleka ju obchdza alebo sa prkom vracia sp k vodiovi, mono hodnoti tto prcu len znmkou 2 alebo horou poda alieho sprvania sa psa.

2.9. Vytrvalos
Pes m pri poovake vytrvalo prehadva priehon, neponeviera sa po chodnkoch alebo zdriava sa len v blzkosti vodia. Jeho pracovn innos nem strati na intenzite po cel de. M vytrvalo pracova i v akom terne, nepriaznivom poas alebo v hlbokom snehu.
Pri konenom hodnoten tejto disciplny treba prihliada i na poveternostn podmienky a vetky nepriazniv vplyvy, ktor oderpvaj sily skanch psov.

2.10. Orientcia
Od duria sa iada, aby sa dobre orientoval aj v jemu neznmom terne. Po skonen durenia m bez akost njs svojho vodia bez toho, aby sa bezradne potuloval, postval, zavjal a vykval na to, kedy sa mu vodi ozve. Po skonen priehonu m by do polhodiny pri svojom vodiovi. Tolerova mono len prpad, ke pes dokzatene prebehol s diviakom mimo priehonu a duril ho alebo dral na mieste alebo preukzatene odiiel za postrieanm diviakom. Kad vodi m prvo po skonen priehonu privola si psa zauvanm signlom.
Ak sa pes nevrti k vodiovi ani do ukonenia poovaky, me by z tejto disciplny hodnoten len znmkou 0.

2.11. Vodenie psa
a) na remeni
Pes mus chodi na remeni tak, aby neprekal, nepredbiehal, neahal vodia, ani za nm nezaostval. M s pokojne veda jeho avej nohy, resp. za nm. Vodi nem dra v rukch cez plece prehoden vodiaci reme. Tto disciplnu hodnotia rozhodcovia poas celch skok a tie osobitne, poda monosti v rovine. Treba si pritom vma, i pes sleduje svojho pna, podriauje sa zmenm smeru a rchlosti pri chdzi. Pes, ktor tto disciplnu ovlda, vodiaci reme nenapna.

b) vone
Pes m s vone veda vodia, po lesnom chodnku tesne za nm, bez obiehania, zaostvania alebo predbiehanie. Ak ostane vodi st, zastane bez rozkazu i pes. Ska sa v terne ako vodenie na remeni. ast dvanie hoci tichch povelov zniuje znmku z vkonu.

2.12. Odloenie psa
asov limit: 10 mint
Ska sa v lese v dostatonej vzdialenosti od prpadnej korony, aby neruila psa. Rozhodca sa mus vopred opta vodia, i chce psa odloi na upevnenom remeni alebo vone. Vodii so psami sa rozostavia najmenej 80 krokov od seba. Na poiadanie vodia mono psa odska aj osobitne.

a) odloenie na remeni
Vodi na pokyn rozhodcu privedie psa na vodiacom remeni na okraj vonho priestranstva a pripta ho. S prslunm povelom psa odlo. Potom odde od neho na vzdialenos asi 100 krokov, aby ho pes nevidel a nenavetril. Po 5 mintach vystrel a po alch 5 mintach sa na pokyn rozhodcu vrti k odloenmu psovi. Pes si smie poas skania sadn, nesmie by vak nepokojn alebo hlasit, alebo dokonca poka sa o uvonenie.

b) odloenie vone
Vodi odlo na pokyn rozhodcu psa bez priptania. Me mu necha obojok s vone poloenm vodiacim remeom alebo necha pri om niektor predmet zo svojho vstroja.
Znmkou 4 - sa hodnot pes vtedy, ak je poas odloenia ticho, pokojne zostane na mieste. Nepovauje sa za chybu, ak si pes had vhodnejie miesto na leanie.
Znmkami 3, 2, 1 sa, poda intenzity prejavov nepokoja, hodnot pes, ktor zostane na mieste, ale skuanm a hniezdenm sa prejavuje nepokoj
Pes priptan na remeni, ktor sa trh, zavja alebo brech a vone odloen, ktor z miesta odde, sa hodnot znmkou 0.

2.13. Sprvanie sa na stanoviti
Na pokyn rozhodcu sa rozostavia vodii so psami na stanovitia pred htinou, poda monosti naraz, asi 50 krokov od seba. Vodii mu ma psy priptan na vodiacom remeni alebo vone pri nohe. V priebehu nadhnky, ktor oproti vodiom rob skupina honcov, sa v priehone 2-3 razy vystrel do vzduchu vo vzdialenosti asi 150 krokov od vodiov. Pes sa m sprva pokojne, nesmie zavja, brecha, snai sa o uvonenie z remea, alebo ujs za zverou. Pes priptan na remeni me by ohodnoten znmkou maximlne 3. Ak pes ujde za zverou alebo je na remeni neovldaten, hodnot sa znmkou 0.

2.14. Sprvanie sa po vstrele
Sprvanie sa po vstrele sa ska na vonom priestranstve. Vodi vone vypust psa a na pokyn rozhodcu jeden raz vystrel z brokovnice, a to v okamihu, ke pes prehadva porast vo vzdialenosti 10-15 metrov od vodia a nepozer sa na neho.
Pes, ktor preuke svojm sprvanm sa, e sa neboj vstrelu a zostane pokojn pod vplyvom vodia, hodnot sa znmkou 4. Ak zane pes po vstrele vystraene pobieha vo vej vzdialenosti a nereaguje na privolanie, hodnot sa znmkou 3, prpadne niou.
Pes, ktor m strach z vstrelu, to znamen, e od vodia vystraene odbehne, ned sa privola, strat zujem o aliu prcu, sprva sa bojazlivo a nedverivo, hodnot sa znmkou 0.
Diskusia(0)
Dokumenty na stiahnutie

SkusobnyPoriadokPreSD_3_5_2013.pdf
Vyhadvanie
happy dog
Spravodaj 2019/1
Spravodaj 2018/2
Spravodaj 2017/2