Aktuality | vodnk | Spravodaj | Vbor | Akcie | Podmienky chovnosti | Stanovy | Predpisy | V�sledky akci� | Inzercia | Registrcia | Linky | Kontakty
.: terriers.sk :. lnky
.: terriers.sk :. lnky

Skuobn poriadok pre vyie skky v brlohren

Info :: 10. aprla 2014

 
1. Veobecn ustanovenia


elom skok v brlohren je posdi vroden vlohy a pripravenos brlohrov pre prcu v prirodzench brlohoch za elom tlmenia besnoty lok.

Skobn poriadok pre brlohrenie je zostaven tak, aby umooval objektvne posdi schopnosti brlohrov pri prci so kodlivou zverou a sasne aby v maximlnej miere zabezpeoval etrn zaobchdzanie s ou. Pri skkach brlohrov sa me pouva len jeden druh kodlivej zveri, a to lka.

Skky v brlohren mu usporadva len organizcie SPZ. Na skkach sa mu zastni jedince starie ako 12 mesiacov. Pes sa me na skkach zastni najviac tri razy, priom na kadch skkach me tartova dva razy, vdy vak na in lku, alebo len dovtedy, km nezska 2 razy l. cenu (spolu maximlne 6 tartov), (neplat to pre vyie typy skok). Skanie jednho psa trv 10 mint, ak pes uchopenm alebo vyhnanm lky z brloha neukonil prcu skr. Psa mono odvola zo skok len vtedy, ak rozhodca i vodi usdia, e je vne poranen alebo ohrozen.

Poradie skanch psov sa rebuje pred otvorenm skok.

Okrem skok v brlohren sa mu kad rok organizova maximlne jedny celottne a jedny medzinrodn skky v brlohren pre vetky plemen brlohrov. Chovatesk kluby, ktor zdruuj plemen brlohrov, mu kad rok usporiada jedny celottne, resp. medzinrodn skky v brlohren. Na vetkch vych typoch skok sa posudzuje poda skobnho poriadku pre celottne skky v brlohren.

Na skkach v brlohren me tartova maximlne 25 psov a posudzuj ich dvaja rozhodcovia, z ktorch jeden je hlavn, prpadne jeden rozhodca a jeden akate. Na celottnych a medzinrodnch skkach sa me zastni maximlne 120 psov - ska sa v dvoch brlohoch (60 na jeden brloh). Na celottne a medzinrodn skky sa deleguj traja rozhodcovia pre kad brloh, pri skan v dvoch brlohoch sa deleguje hlavn rozhodca naviac. Na klubovch skkach sa me zastni maximlne 60 psov a ska sa na jednom brlohu.

Na vetkch typoch skok plat zkaz fotografovania a filmovania. Okrem vodiov psov, rozhodcov a usporiadateov sa na nich me zastni len odborne kvalifikovan verejnos, za o zodpovedaj usporiadate a hlavn rozhodca.

2. Brloh, kodliv zver, brlohmajstri


Brlohrenie sa ska v umelom brlohu. Brloh m by postaven na rovine alebo na miernom svahu na tienistom mieste, poda monosti v lese. Jeho tvar a rozmery musia zodpoveda pripojenmu plniku. Brloh m vku 20 cm, rku 18 cm, prv kotol m rozmery 45x45 cm, alie dva 60x60 cm, vetky kotly maj vku 20 cm. Brloh m dva spdy, komn, premyk a zenie na 16 cm v dke 50 cm. Bon steny mu by z tehl, kamennho muriva, betnu alebo z dosk a s zapusten do zeme tak, aby povrch brloha bol na rovni ternu. Brloh m strop z dosk, zostavench vo vhodnch dieloch a utesnench tak, aby do uzavretho brloha nevnikalo svetlo a aby sa mohol na ktoromkovek mieste rchle otvori. Dno brloha mus by prirodzen, zemit. V brlohu nesm by nikde ostr rohy. Kotly a 50 cm sek brloha medzi II. spdom a II. kotlom sa musia da uzavrie zstrkami zo silnho plechu pre uzatvorenie lky. Zstrka pri I. kotle smerom k vchodu mus by mreov. Pred I. kotlom je 70 cm dlh rovinka.

Po obidvoch stranch brloha - vo vzdialenosti 1 m od jeho okrajov, treba vyznai psmo, do ktorho nie je dovolen vstupova poas skania psa. Priestor okolo brloha mus by oploten. V blzkosti poslednho kotla treba umiestni vhodn ndobu s istou vodou na odoberanie zveri dranej psami. alej musia by k dispozcii kliete, vidlice a podberk. Na chytanie vyhnanej zveri mus by pri kadom brlohu vybudovan chytacie zariadenie (rukvnik), najlepie v rohu najbliom k vchodu do brloha.
Pre zistenie polohy psa a zveri sa me poui signalizan zariadenie.
Pred otvorenm skok mus rozhodca preveri, i je brloh vyhovujci, i zodpoved tomuto skobnmu poriadku a i s splnen vetky podmienky pre neruen priebeh skok. Prpadn nedostatky musia usporiadatelia ihne odstrni. Usporiadajca organizcia je povinn zabezpei dostaton mnostvo zdravch, vyspelch a veterinrnym predpisom zodpovedajcich lok, a to na skky v brlohren 1 lku pre 4 psov, na vyie typy skok 1 lku pre 3 psov. Okrem toho mus by 50 % lok z celkovho potu naviac pripravench ako nhradn.

Usporiadatelia musia zabezpei veterinrnu prehliadku psov a lok pred otvorenm skok, nepretrit veterinrnu slubu poas celch skok a zdravotn slubu pre prpadn oetrenie poranench osb. Psy musia by okovan proti besnote najmenej tyri tdne a najviac dvans mesiacov pred skkami. Zznam o tom mus by uveden vo veterinrnom preukaze. Vetky lky musia ma okovacie preukazy a musia by pre okovan proti besnote kadch dvans mesiacov. Lky sa mu poui pri brlohren najskr dva mesiace po okovan. V prpade, ak lka uhynie alebo je utraten, usporiadate nevrti okovac preukaz majiteovi, ale veterinrnej slube na znehodnotenie. Usporiadajca organizcia je alej povinn zabezpei oploten priestor v tieni pre umiestnenie lok, dostatone aleko od brloha, dostatok krmiva a vody a minimlne jednu osobu ktor sa po cel as o lky star. Poas skok mus by zver pripraven vo vhodnch debnikch, poloench na vyvenom mieste v tieni nealeko brloha. Debniky s lkami pred otvorenm skok osluje jeden z rozhodcov za asti zstupcov vodiov. Striedanie zveri urenej jednotlivm psom sa mus zachova poda poradovch sel. Na skkach v brlohren sa lka mus vymiea zsadne po kadom treom psovi, ak ju predtm niektor pes neuchopil. Ak ju vak u pes uchopil, mus sa vymeni a pre alieho psa sa pouije alia lka v porad. Poranen lka sa nahradzuje nhradnou lkou poda poradia, a nesmie sa u na skkach poui.

Na pokyn rozhodcu, asi po dvoch hodinch skania, mus sa brloh vyvetra a upravi. Menie pravy brloha robia brlohmajstri vdy pred vpustenm alieho psa. Poas prce psa sa akkovek prava brloha me robi len vnimone, so shlasom hlavnho rozhodcu.

Na skkach v brlohren musia by vdy dvaja a na celottnych skkach traja brlohmajstri pre kad brloh. So zverou manipuluj vdy len oni.
Ich lohou je pripravi brloh i zver na brlohrenie a sledova pokyny rozhodcov, prpadne vodia skanho psa. Ak pes uchop lku, na pokyn vodia psa alebo rozhodcu brlohmajstri otvoria brloh a na al pokyn rozhodcu odober zver. Na iados vodia me jeden z brlohmajstrov odobra a oddeli psa od zveri. Pes a lka sa oddeuj zsadne vo vode.
So zverou sa mus zaobchdza etrne a humnne. Za prcu brlohmajstrov a zaobchdzanie so zverou zodpoved hlavn rozhodca, ktor m tie prvo kedykovek skky prerui.

3. Posudzovanie na skkach v brlohren (BL)


Pri brlohren sa vypa pes od nohy vodia asi meter od vchodu do brloha. Pri skan me vodi povzbudzova psa len dovtedy, km nevojde do brloha celm telom, a to aj vtedy, ak predtm brloh opustil. Poas skobnho asu me pes opusti brloh najviac tri razy, ak ho z brloha nevytlaila lka. Za opustenie brloha sa povauje vybehnutie psa z brloha, ak u predtm do voiel, a treba ho pobda k optovnmu vrteniu sa. Za opustenie brloha sa nepovauje poiaton "pumpovanie", o posdi rozhodca. Pes mus vbehn do brloha do troch mint od povelu rozhodcu a po opusten brloha sa mus vrti sp do jednej minty.

Pri otvoren skok a pri kadej vmene zveri sa vpa lka vdy vchodom do brloha. Obidve zstrky, uzatvrajce lku v Il. kotli, sa vytiahn sasne na povel rozhodcu na vpustenie psa do brloha. Ku vchodu do brloha sa poas brlohrenie nesmie priklada debnika, v ktorej bola lka. Vchod do brloha i priestor pred nm musia by po cel as skania psa von a opticky oddelen od priestoru pre divkov.

Ak pes lku v brlohu uchop, vodi zahlsi dranie slovom "dr". Sasne dva povel "otvori". Ak neke otvori brloh do 20 seknd po povele "dr", brlohmajstri ho otvoria na pokyn rozhodcu. Ak vodi do 20 seknd zahlsi "pustil", pokrauje sa v skan s rovnakmi podmienkami alej. Ak hlsi dranie (chvat), a po otvoren brloha pes lku nedr, z disciplny odvaha sa hodnot znmkou 0 a na skkach neobstl.

Vodi mus rozhodcom oznmi kad chvat. Ak vodi chvat nehlsi, a rozhodca nadobudne presvedenie, e pes zver dr alebo, e me djs k poraneniu psa i lky, prike brloh otvori. Poda vlastnho uvenia me da rozhodca otvori brloh aj pred uplynutm 20 seknd po povele "dr". Ak pes pri otvoren brloha hlavnm rozhodcom lku pust, hodnot sa jeho vkon poda spsobu prce pred otvorenm brloha. Lku mono psovi odobra a na pokyn rozhodcu. Poas prce psa mus by pri brlohu i v jeho bezprostrednej blzkosti ticho a pokoj. Usporiadatelia s zodpovedn za zabezpeenie disciplny divkov za ohradou brloha. Pri prci psa nesmie by nikto pri brlohu bliie ako 1 meter. V odvodnench prpadoch mono brloh prekroi, nie vak bliie ako 4 m od pracujceho psa.
V ohranienom priestore brloha sa poas skok mu zdriava iba rozhodcovia, brlohmajstri, zapisovate, vodi psa a vdy len jeden pes. In osoby mu do tohto priestoru vstpi len vnimone, so shlasom hlavnho rozhodcu.

4. Posudzovanie na celottnych skkach (CSBL)


Na celottnych skkach sa posudzuj jazveky a teriry osobitne.

Poradie skanch psov sa ur rebovanm pred otvorenm skok a zrove sa vyrebuje zver, ktor predtm oslovala komisia. Na porad siel zveri sa nesmie ni meni, aj ke sa niektor zo psov s vyrebovanm slom na skkach nezastn. Zver rebuje vodi psa s slom rebu 1. Celottne skky sa mu kona jednokolovo, alebo dvojkolovo, v tom prpade vak s dvoma rznymi lkami.

Skanie jednho psa trv 10 mint, o prpadnom skrten skobnho asu rozhodne hlavn | rozhodca po dohode s usporiadatemi. Lka sa umiestni v brlohu medzi II. kotlom a II. spdom tak, aby hlavou smerovala oproti psovi. Obidve zstrky uzatvrajce lku sa vytiahn sasne na povel rozhodcu na vpustenie psa do brloha. Odvtedy sa meria as. alej pes pracuje ako pri obvyklch skkach v brlohren.

Vodi mus rozhodcom oznmi kad chvat. Ak vodi chvat nehlsi, a hlavn rozhodca nadobudne presvedenie, e pes zver dr, alebo e me djs k poraneniu psa i lky, m prvo da otvori brloh. Ak pes po otvoren brloha lku pust, hodnot sa jeho vkon poda spsobu prce pred otvorenm brloha. Hlavn rozhodca me umoni vodiovi nhradn tart, ak pes v ase otvorenia brloha zver vyhal.

Za najlep spsob prce psa sa povauje vyhnanie alebo uchopenie lky za hrdlo, uchopenie lky bonm chvatom, tylovm chvatom alebo za hlavu (patr sem aj uchopenie lky zhora za horn eus alebo zospodu za doln eus). Uchopenie akmkovek chvatom, ak pes lku z brloha vytiahne, sa takisto hodnot znmkou 4 z odvahy.

as chvatu sa pota od okamihu, ke vodi psa zahlsi "dr". Pri vyhnan alebo vytiahnut lky sa pota as dovtedy, km sa neobjav akkovek as tela lky vo vchode do brloha.

Poradie psov po skonen skok sa ur takto:
1. Vyhnanie a dranie s chvatom za hrdlo poda dosiahnutho asu. V prpade rovnakho asu m prednos vyha.
2. Dranie lky za bok
3. Dranie lky za tylo
4. Chvat za hlavu
5. Nedokonen vyhanie
6. Papua v papuli
7. Chvat za prv polovicu tela
8. Chvat za druh polovicu tela

Vdy sa berie do vahy dosiahnut as. Za nimi sa zaradia psy ocenen za prcu dobiedzaa, a to poda celkovho sprvania sa v brlohu (poet pokusov o chvat, dobiedzanie, opustenie brloha ap.). Ak sa konaj skky dvojkolovo, celkov poradie psov sa ur po stan porad v obidvoch kolch. V prpade rovnosti stu porad, je rozhodujce umiestnenie psa v II. kole.

Na nrodnch skkach sa udeuje najlepiemu jedincovi z kadho plemena, ak zskal v obidvoch kolch l. cenu, akatestvo na ampina prce SR - CACT (Certificat dAptitude au Championnat de Travail) druhmu v porad v I. cene R. CACT. Na medzinrodnch skkach, uznanch FCI, sa udeuje vetkm jedincom plemien, FCI zaradench ako pracovn, ktor zskali l. cenu s maximlnym potom bodov, akatestvo na medzinrodnho ampina prce - CACIT (Certificat dAptitude au Championnat International de Travail).

CACIT nadobudne platnos a po jeho potvrden FCI.

5. Predmety skok

5.1. Odvaha


Znmku 4 dostane pes, ktor uchop lku za hrdlo, bok, tylo, hlavu, vyenie alebo vyvleie lku z brloha.
Znmku 3 dostane pes za in spsoby chvatu, ako s uveden v predchdzajcom, nedokonen vyhnanie alebo za ostr, tesn dobiedzanie s pokusmi o chvat v III. kotle.
Znmku 2 dostane pes za dobiedzanie s pokusmi o chvat a posunutm lky z miesta, kde sa stretli, alej do brloha.
Znmku 1 dostane pes, ktor dobiedza do lky s malm zujmom, vcelku chladne, bez kontaktu s ou.
Znmku 0 dostane pes, ktor sce vojde do brloha, ale nem o lku zujem a nedobiedza ani polovicu skobnho asu, prpadne ho lka celho vytla z brloha.

5.2. Vytrvalos


Znmku 4 me dosta pes, ktor po styku s lkou brloh neopust a do skonenia skobnho asu a je s ou v stlom kontakte, a tie pes, ktor narazil na lku, po napadnut lkou vak brloh opust, ale znova sa do vrti bez povzbudenia vodia.
Znmku 3 dostane pes, ktor po napadnut lkou raz opust brloh a vrti sa sp po povzbuden vodiom.
Znmku 2 zska pes, ktor sa po niekokonsobnom opusten brloha vrti sp a po pobdan vodiom.
Znmku 1 dostane pes, ktor pri astejom opusten brloha je viac ako polovicu skobnho asu mimo brloha a m len mal zujem o zver.
Znmku 0 dostane pes, ktor pri astom opan brloha je viac ako polovicu skobnho asu mimo brloha a nem zujem o zver.

5.3. Hlasitos


Znmku 4 dostane pes, ktor zver v kontakte s ou vytrvalo hlsi po cel skobn as, najmenej vak po uchopenie alebo vyhnanie z brloha.
Znmku 3 dostane pes, ktor pracuje hlasito s krtkymi prestvkami, v kontakte so zverou, najmenej vak do chvatu alebo vyhnania zveri z brloha.
Znmku 2 dostane pes, ktor hlsil zver aspo polovicu skobnho asu.
Znmku 1 dostane pes, ktor hlsil zver len obas, bez kontaktu s ou.
Znmku 0 dostane pes, ktor ani po preskan za zstrkou zver nehlsi.

Poznmka1:
Ak skan pes nepreuke hlasitos pred chvatom, preska sa za zstrkou v I. kotle, kde mus hlasito dobiedza poas 3 mint. Lka je pritom zatvoren v I. kotle. Hlavn rozhodca me skobn dobu skrti, ak nadobudne presvedenie o hlasitosti psa a hroz zranenie psa.

Pes me na skkach v brlohren poda potu bodov zska l., II., III. cenu alebo neobstl. Pri zapisovan vsledku skok sa okrem zskanej ceny uvdza aj spsob prce psa, naprklad l.c.-V (V - vyha, - krti, H - hlsi).

Majite psa, ktor zska I. cenu, me poiada o zapsanie psa do "Knihy brlohrov" a titul "brlohr" sa bude uvdza pred menom psa.

Poznmka2:
Na zasadnut Predsednctva kynologickej rady SPZ da 10.1.2014 v Halii boli schvlen pravidl pre pravu potu tartov na skkach BL s udeovanm titulu CACIT v svislosti so splnenm podmienok pre udelenie titulu interampina prce.

Predsednctvo kynologickej rady SPZ sa svojm uznesenm . 13/2014 uznieslo na nasledovnch pravidlch pre prijmanie a as psov na skkach s udeovanm titulu CACIT a CACT:
Aby pes mohol by prijat na skky v brlohren s udeovanm titulu CACIT a CACT, mus spa nasledovn kritri:
vek v de skky viac ako 15 mesiacov,
vstavn ocenenie minimlne "vemi dobr" na medzinrodnej vstave organizovanej pod ztitou FCI, v triedach strednej, otvorenej, pracovnej alebo ampinov.

Pes, ktormu u bol udelen titul medzinrodn ampin prce, resp. pes, ktor u m zskan 2x CACIT, m spa kritri pre udelenie interampina, nebude na skky pripusten, nakoko jeho tart u nem opodstatnenie.

Na skkach s udeovanm titulu CACIT a CACT sa me pes zastni max. 4x, t.j. spolu max. 8 tartov, ale len do doby, pokia nezska max. 2 x CACIT.
Diskusia(0)
Dokumenty na stiahnutie

5SkusobnyPoriadokPreVyssieSkuskyBL.pdf
Vyhadvanie
happy dog
Spravodaj 2019/1
Spravodaj 2018/2
Spravodaj 2017/2